Stopy v piesku

 Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.

Keď sa mi zjavil posledný obraz,
pozrela som sa za seba na tie vyšliapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje!
A bývalo to práve v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.

Dlho mi to nedávalo pokoj,
až som sa v rozpakoch
k Pánovi obrátila:
„Pane, keď som sa rozhodla nasledovať ťa, sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.
Ale videla som,
že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života
sa v piesku črtali len jedny šľapaje.
Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú,
keď som Ťa najväčšmi potrebovala.“
On zašepkal: „Dieťa moje drahé,
mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám,
nikdy, ani keď doľahne ťarcha
a osud ťa bude skúšať.
Tie jedny stopy, ktorí si videla,
zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.“