Napokon iba láska

   Napokon iba láska. Láska k dieťaťu, láska k jeho matke, láska k Bohu prenáša človeka ponad rieku naplnenú ťažkosťami, ktoré nejde vyriešiť a s ktorými denne treba žiť, ak rodič dostane postihnuté dieťa. Verše Milana Rúfusa sú plné básnikovho smútku, hnevu na osud i zúfania, ale aj naplnené odpoveďami na more otázok, ktoré mu ponúkali získané dary od svojho večného dieťaťa. Básnik ticha dáva návod, ako s láskou žiť, ako s láskou vychovávať deti, ale aj seba samých, čo deťom dať a čo z toho získať pre seba, ako žasnúť nad múdrosťou maličkých, ako prijať údel, s láskou niesť celoživotné bremeno.